Ľudia nebláznite, aspoň nie v Brezne

Kupujem si zo zvyku v predpredaji náš týždenník Horehronie, po novom MY regionálne noviny.
Vystresovaný po troch pondelňajších vystúpeniach nášho premiéra, ako nám bude dobre, ako budeme mať odborníkov všade, kde sa pozrieme a žiadne rodinkárstvo – som si otvoril naše horehronské noviny.
Čo čert nechcel – zrak mi padol na článoček Svadba v rúškach ...
Článok bol podopretý dvomi fotografiami, kde stáli novomanželia  aj sobášiaci úradníci v rúškach na tvári.
Pamäť sa ozvala až ma pichlo v hlave. Musel som to vypísať von.

Bol dakedy v Brezne fotograf, Hečko sa volal. Snáď nebola jedna svadba na horehroní, čo by sa mladý pár aj so svadobníkmi nebol u neho odfotiť.
Jeho svadobné fotky nielenže viseli ako obrazy nad posteľami v spálňach, ale zdobili svadobné albumy v rodinách nášho regiónu.
Odbočím pár slovami, keď som albumy spomenul.
Mali sme s manželkou cez prázdniny u nás malé vnučky z hlavného mesta. Jeden večer sme im ukázali práve tie svadobné albumy.
V príjemnej podvečernej atmosfére sme si prezerali fotky.
„Starká, aká si bola pekná, keď si bola nevesta“. „Prečo je svadba, čo sa tam robí, aká bola maminka a ocko na ich svadbe“?
Všetko sme im pri tých krásnych fotkách zo svadieb vysvetlili. Takto asi vyzerá medzigeneračné šťastie.

Toto ma pichlo v hlave, na čo sa asi budú pozerať manželia, ich rodina, deti a možno vnúčence. Na tie slávnostné fotografie v rúškach?
Nevesta vystajlovaná, účes roka, ženích vystrihaný – a ksicht u oboch zahalený v rúšku. Slávnosť raz v živote a nik ich nespozná.
No zbohom zdravý rozum.

Vyhovárame sa na koronu, máme opatrenia aj v sobášnej sieni, „lebo nám zomierajú ľudia“.
Hlavne starší.  Tí z DSS. No, domovy sociálnych služieb nie sú pionierske tábory.
Táto téma si zaslúži úctu.
Úcta sa ale stráca, keď človek číta článok, ako sa z Anglicka vrátila vnučka a ide žalovať doktorov, lebo jej 96-ročnej babke neposkytli riadnu starostlivosť a babičke pri pitve zistili koronu.
Korona-štatistika si pripísala ďalšiu obeť. To už nikde neuvedú, že babička bola 5 rokov ležiaca, srdiečko bilo občas a nikto z rodiny si ju nemohol doopatrovať doma.

Už aby to skončilo. Rozum zastáva. Pochybnosti, či sú opatrenia predsedu vlády, zabalené do „rozhodnutia expertov“ správne. Možno má Bukovský pravdu, že psychické zdravie je rovnako dôležité a opatrenia máme ukončiť v rovnakom čase, ako naši susedia.
Môžno by aj pre mladomanželov a ich rodičov, ba celej rodiny bolo užitočné, keby sa v sobášnej miestnosti pri fotení opatrenia korony nedodržali.

Toto všetko človeka napadne, keď vidí v obľúbenom týždenníku nevestu so ženíchom pri svadobnom obrade v rúškach.